O tom, ako je to už dávno, kedy sme mali naposledy čas

Autor: Michaela Svrčeková | 2.11.2013 o 17:11 | (upravené 2.11.2013 o 17:36) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  702x

Všetko to začalo okamihom môjho nástupu do toho osudného, úplne preplneného autobusu. Cítila som vône od drevín cez ovocie až po rôzne bylinky na upachtených telách spolucestujúcich a dokonca by som presne vedela povedať, čo niektorí v daný deň obedovali. Stála som na poslednom schodíku pri zadných dverách s jedným lícom nalepeným k ich špinavému oknu. Už už som mala strach, že skôr či neskôr tento balón na kolesách pukne a ja vyletím až niekde do nebeských výšin. S netrpezlivosťou a chuťou hneď a zaraz vystúpiť, sledovala som mlčky cestu, keď moju pozornosť upútalo čosi nezvyčajného.

Chrobák... ten veľký čierny chrobáčisko sa snažil dostať na druhú stranu cesty. Pousmiala som sa pri predstave, aké by to bolo, keby existovali prechody pre chrústy, mandolínky a iné druhy stvorení, ktoré nám neraz znepríjemňujú život už iba tým, že sú. Pýtala som sa prečo? Prečo sa nám tak často zmraštia oči už len pri pohľade na nich. Rozmýšľajúc som celkom zabudla na ten nepríjemný pocit stáť s tou masou ľudí na rovnakom mieste, ktorí mi v tú chvíľu boli jednoducho proti srsti. Zarazilo ma. Oproti sa rútilo desivou rýchlosťou iné vozidlo a ja už som nemohla zabrániť tomu, aby sa nestretli. Cez dunivý zvuk motora som začula chrupnutie. Myslím si však, že to bol len výplod mojej fantázie alebo som sa až natoľko vcítila do pocitu toho chrobáka, ktorý svoju púť na opačnú stranu už neprežil a stretu s obrovskými kolesami auta sa nevyhol. Pozrela som na človeka držiaceho volant. Nemal ani potuchy čo sa práve odohralo jeho zavinením. V ruke držal ten moderný vynález, vecičku, do ktorej zúrivo vykrikoval a teda neuvedomujúc si danú chvíľu z pohľadu mojich očí, stúpil na pedál a pridal rýchlosť, ktorá vo mne vyvolala pocit, že je neskoro a daný chlapík so zrasteným obočím, nagélovanými vlasmi a celkom slušne oblečený, nemá čas sa zastavovať a má veľmi naponáhlo. Prišlo mi ľúto.

Už nie som to malé dievčatko čo sa s tebou hrávalo, kto prvý zje paradajkovú polievku. Vždy to bola moja najobľúbenejšia polievka...mimochodom. A taktiež sa mi vždy vynorí obraz tvojej usmievavej tváre pri jej jedení. Už nie som štvorročný turista zdolávajúci s tebou ten lesný chodníček vedúci až na vrchol kopčiska, až na pre mňa vtedy tak mohutný Čebrať, na ktorý zazerám vždy keď otvorím okno v niekedy tvojej spálni, ani to šidielko, ktoré s tebou zbieralo gaštany a nie som ani tým chlapcom, po ktorom si kedysi túžil, aby s tebou zdolával rôzne chlapské výlety, čo však nemalo žiadne následky na tom, aby som v týchto prechádzkach uspela aj ako malé drobné dievča. To by však veľmi nevadilo. Skutočnosť, ktorá naznačuje že niečo nie je úplne v poriadku je to, že ty už nie si... vôbec.

Postoj chvíľa, aká si mi krásna. Ktoré sú to momenty, ktoré sú to chvíle? Prišlo mi ľúto. Áno, prišlo mi ľúto toho kričiaceho pána v obrovskom aute, ktorý práve prešiel chrobáka. V tom zlomku sekundy, kedy som mala možnosť ho sledovať som zistila, v akom zhone žije netušiac, že všetky okamihy v živote sú vzácne a aj tá práve daná je príležitosťou dať kúsok zo seba tým, ktorých ľúbime, na ktorých nám záleží. Kladiem si otázku. Kam sa všetci náhlime? Je až také zložité nachvíľku sa zastaviť v tomto točiacom sa kolobehu každodenných starostí a naplno si vychutnať nádych a výdych svojho života, ktorý často len letí a letí do neznáma? Príliš často sa totiž venujeme veciam, ktoré si našu pozornosť nezaslúžia. Niekedy však stačí len málo k tomu, aby sme boli šťastní a žili pre to, pre čo sa žiť aj oplatí.

Spomínam. Chýbaš mi. Chcela by som mať jednu minútku. Stačí mi len jedna. Aspoň kúsok času, ktorý mám. Povedať ti tie slová lúčenia, ktoré sa tak ťažko vyslovujú. Avšak... nestihla som to. Nestihla som si ani zapamätať aké to bolo pocítiť posledné pohladenie. A tak mi nezostáva nič iné. Idem si len jednoducho uvariť paradajkovú polievku...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?